reklama

Univerzity sú smiešne

Vzdelanie vždy patrilo k jednej z najcennejších vecí, ktoré človeku nemôže nik okrem prírody vziať. Ako mladší som obdivoval kapacity, ktoré sa veľmi odborne a analyticky vyjadrovali k rôznym témam a niekedy už podľa mena a titulu bolo možné predpokladať, že to bude k veci. Prešiel čas, vytriezvel som, prišiel som na to aj podľa seba, že deň pred udelením titulu mne samému a deň po v mne nič závratné nezlomil. A ani sa zo mňa nestal lepší, či múdrejší človek. Samozrejme, že štúdium mi niečo prinieslo a minimálne pre zamestnávateľa je titul garancia sumy znalostí, ktoré bude človek potrebovať v danom povolaní. Kto nás však učil odbornosti bolo často pritiahnuté za vlasy. Rýchlokvasení docenti, pár doktorantov a len výnimočne odborník zvonku. A ješiťák na ješiťákovi.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (18)
Obrázok blogu

V prvom ročníku nám nezabudli všetci vyučujúci pripomenúť, aké je pre spoločnosť nesmierne dôležité, že sme sa odhodlali zvýšiť inteligenciu národa a čo nám všetko môže škola ponúknuť. Tiež nám prízvukovali, že kedykoľvek bude nejaký návrh na zlepšenie, alebo nespokojnosť, treba sa ozvať.

Napriek tomu, že bola skupinka študentov, ktorým sa nechcelo nič riešiť a vyhovovala im vlažnosť štúdia hraničiaca s fraškou, my niektorí sme sa ozvali...

Začalo sa totiž diať, že sa sem-tak nejaký vyučujúci nedostavil, alebo poslal doktoranda, ktorý niečo poplietol, prípadne sa občas stalo, že v určitej problematike boli niektorí študenti, čo sa venovali odboru aj pomimo školy v neziskovkách, zbehleší než prednášajúci.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vtedy sme si uvedomili, že vlastne docenti, doktori a vlastne aj doktorandi sú v určitých prípadoch nekompetentní podať reálny odborný názor, pretože vo svojom akademickom raste nevystrčili nos z univerzity a na niektoré pohľady a trendy majú neokresaný názor prítomnosťou.

Dovolili sme si využiť možnosť protestu a žiadali sme, aby nás vyučovalo viac externých učiteľov, pretože sme v nich mali odbornú oporu a vlastne aj na otázky vedeli odpovedať reálnejšie - nie zážitkami spred 12 rokov. Na fakulte to vtedy vzbudilo vlnu nevôle a boli sme označkovaný ako „problémový" ročník. Napriek tomu, že sme do určitej miery dosiahli svoje.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V tom roku sa fakulta vyznamenala ešte jednou srandou a to voľba dekana. Protikandidát znovuzvoleného dekana poštval proti nemu študentov, ktorých naočkoval, aby spochybnili senát, členov a keďže sme tam mali z nášho ročníka troch, tak sa nás to zase dotklo.

Fakulta vtedy zlyhala, lebo sa tam objavilo pokope veľa ješitných, ktorí si ventilovali svoje chute cez študentov a ukázalo sa, že je to tam ešte stále také nevyzreté.

A to napriek profesorským tridsiatnikom, či ledva tridsaťročným docentom a iným hodnostiam...

Dnes sa dívam na situáciu s odstupom. Mnohí známy z iných univerzít mi vraveli, že aj u nich sa niektoré spomínané veci diali, niekde viac, niekde menej. Keď si človek k tomu pridá umiestnenie našich vysokých škôl v európskom meradle, predávanie titulov do Poľska, Ficov univerzitný nástroj proti kríze a obyčajného študenta piataka na odbornej praxi, ktorý len vtedy zistí, čo vlastne študuje, je mi to celé tak trochu smiešne trápne.

Filip Šimo

Filip Šimo

Bloger 
  • Počet článkov:  18
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mám rád každodenný seriál života, v ktorom vystupujú ľudia okolo mňa. Rád počúvam, rád hovorím, smejem sa a spím. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu